Moja cesta..

Od malička som nebola nejaké útle dievčatko a skôr sa moja postava podobala baculatejšiemu dieťatku. Moje dectvo bolo priam úžasné. Nemala som núdzu o dobré jedlo, pohyb mi tiež nikdy nechýbal. Žila som ako normálne malé dievčatko, ktoré bolo obklopené svojou rodinou a najlepšími starými rodičmi, ktorý ma kŕmili všetkým čo mi videli na očiach. Nebola som obézna len bolo vidno že jedlo mám viac ako len rada. Po nástupe na základnú školu sa však niečo zmenilo. Zrazu som bola v strese a čokoláda s cukrom boli moji najlepší kamaráti. Začala som sa prejedať čo malo aj svoj výsledok a to obezitu 2. Stupňa. Tam už nešlo len o to ako vyzerám ale aj o moje zdravie. Rodičia sa mi snažili naznačovať aby som s tým niečo robila ale ja, ako tvrdohlavé smutné dievča som ich nepočúvala. V škole ma šikanovali 6 rokov a moja psychika na tom nebola najlepšie. Čokolády ma upokojovali a mala som pocit že to je to jediné čo ma robí šťastnou. Keď som prišla do typického teenegerského veku, nepáčilo sa mi ako vyzerám a pokúšala som sa viac krát schudnúť. Jedného dňa sa mi to podarilo. Začala som behávať a jesť menej kalorické veci. Čokoládu som si tiež dopriala len raz za čas a ručička na váhe sa postupne začala hýbať. Pamätám si že najväčšiu radosť som mala keď sa ručička pohla o prvých 5kg. Postupne som sa dopracovala až na váhu 60kg, ale povedala som si že to potrebuje dokázať ľuďom, že zvládnem vyzerať oveľa lepšie. Začala som behať 2 hodiny denne a moja strava vyzeralo nie moc zdravo, ale ja som si myslela že nič nerobím zle. Predsa len som chudla. Stávalo sa že som za deň zjedla maximálne jablko. Moja energia nemala vysokú hodnotu a s tým prišla aj strata menštruácie. Mala som blízko k anorexii no našťastie v marci minulého roku sa to vo mne všetko prelomilo a zasa som sa začala prejedať. Bola som z toho nešťastná, pretože za necelé dva mesiace som pribrala 5kg. S prejedaním prišlo veľmi veľa zdravotných problémov a ja už som sa chcela z toho konečne dostať. Teraz som vo fázi, kedy zjem to, na čo mám chuť ale snažím sa neprejesť. Cvičím vtedy keď som si istá že to moje telo zvládne a postupne by som sa najradšej zbavila väčšiny zdravotných komplikácii. Je to veľmi ťažké a náročné ale dúfam že budem silná a moje poruchy príjmu potravy ma už nebudú prenasledovať ďalej. - marec 2019 ?

Dnes je 12.9.
Pol rok po tom, ako som dúfala že som zo všetkého vonku. Cez leto som avšak zase pokúšala svoju vôlu a mala som veľmi veľké nutkanie zhodiť pár kíl, čo sa mi avšak moc dobre nepodarilo. Dnes je tu až asi mesiac čo nejem pravidelne mäso. Vylúčila som mlieko a mliečne výrobky. Včera som prežila svoj prvý deň na vegan strave. Obmedzujem lepok, no napriek mojim zdravým návykom som sa stretla aj s nie jedným dňom, kedy som sa prejedala. So školou prišiel ďalší stres a pár kíl navyše, ktoré by som rada nejako zo seba striasla. Rozhodla som sa skúsiť teda svoju vegan výzvu a zdielať s vami moje pocity, postrehy a nové skúsenosti.